Umelá inteligencia

Umelá inteligencia (AI) je jednou z najfascinujúcejších a dynamicky sa rozvíjajúcich oblastí v moderných technológiách. Predstavuje počítačovú schopnosť učiť sa a robiť rozhodnutia na základe dát a vzorcov. Je však dôležité poznať aj históriu a riziká spojené s touto technológiou, aby sme lepšie porozumeli jej významu a dosahu na náš život. Viac o tom si povieme v našom článku. Stručná história umelej inteligencie Verte či neverte, história umelej inteligencie siaha až do starovekých civilizácií, ktoré sa pokúšali o vytvorenie mechanických zariadení s inteligentnými vlastnosťami. Napríklad staroveký grécky inžinier Archytas z Tarentu bol známy svojimi konštrukciami, ktoré by sa dnes dali vnímať ako predchodcovia aov. Ďalším významným obdobím boli stredoveké myšlienky o mechanických ľuďoch či novodobé prevratné vynálezy, akým bol napríklad Turingov stroj. Vývoj AI v 20. storočí Samotný termín „umelá inteligencia“ sa vyskytol až v polovici 20. storočia. Konkrétne, v roku 1956, kedy sa konala historicky významná konferencia v Dartmouth College, kde bol definovaný nový pojem - umelá inteligencia. Toto obdobie prinieslo aj vznik prvého AI programu (Logic Theorist), ktorý bol schopný dokazovať matematické teorémy. Ďalším významným krokom bolo vytvorenie konceptu neurónových sietí v 50. a 60. rokoch, čo otvorilo dvere k ďalšiemu vývoju AI. V 90. rokoch 20. storočia zažila AI renesanciu, a to vďaka vyššiemu výpočtovému výkonu a rastúcemu množstvu dát. Toto obdobie tiež prinieslo úspechy v oblasti strojového učenia, ktoré umožnilo vytvoriť pokročilé systémy rozpoznávania vzorov a tiež hlasového rozpoznávania. V 21. storočí pokračuje vývoj AI exponenciálnym rastom. A to hlavne v oblasti spracovania veľkého množstva dát, rozvoja robotiky, rozvoja autonómnych systémov, a stále sa zdokonaľujúcimi hlasovými asistentmi či aplikáciami. AI sa už stala pevnou a dôležitou súčasťou súčasného sveta a ovplyvňuje takmer všetky aspekty našich životov. Míľniky a úspechy v oblasti AI Prirodzene, vývoj AI bol v priebehu histórie sprevádzaný niekoľkými významnými míľnikmi. Okrem už zmieneného Turingovho stroja, ktorý definoval teoretické základy pre počítače a ich schopnosť simulovať ľudskú myseľ, to bol hlavne vznik programov, ktoré už boli schopné riešiť komplexné problémy a učiť sa zo skúseností. Mnohé z týchto programov dokázali hrať hry, či riešiť náročné matematické problémy. Jedným z takýchto významných a známych míľnikov v histórii AI bol rok 1997, kedy počítač Deep Blue od spoločnosti IBM porazil svetového majstra v šachu Garryho Kasparova. Tento úspech ukázal, že AI je v intelektuálnych aktivitách schopná konkurovať ľudským schopnostiam. AI však nezostala len teoretickým konceptom, ale aj praktickou realitou s úspešnými aplikáciami v rôznych odvetviach. V medicíne napríklad napomáha k presnejším diagnózam a liečbe, v priemysle zvyšuje efektivitu výroby a kontroluje kvalitu, v oblasti financií predikuje trendy a riziká, a v mnohých ďalších oblastiach umožňuje aizáciu a optimalizáciu procesov. V súčasnej dobe vidíme AI aplikovanú aj v samočinných vozidlách, v ktorých pomáha riadeniu, navigácii a bezpečnosti na cestách. Hlasoví asistenti ako Siri, Alexa a Google Assistant, zase používajú spracovanie prirodzeného jazyka a strojové učenie na komunikáciu s používateľmi. Bezpečnostné riziká a možné zneužitie AI Žiaľ, s rastúcou prevalenciou AI v našom každodennom živote vznikajú aj nové bezpečnostné hrozby a riziká. Tým, že AI ponúka nástroje na rozpoznávanie rôznych matematických vzorov, analýzu dát či aizáciu rozhodovacích procesov, môže dochádzať k jej zneužitiu, a to mnohými spôsobmi. Medzi hlavné bezpečnostné výzvy ale patria: Manipulácia s obrazom a zvukom - AI umožňuje vytváranie falošných obrazov a zvukov s takou presnosťou, že v mnohých prípadoch sú len ťažko odhaliteľné. Toto môže viesť k vytváraniu falošných dezinformácií, čím sa ohrozuje dôveryhodnosť médií a spoľahlivosť dát. Kybernetické útoky - útočníci môžu využiť AI na rýchlejšie identifikovanie slabých miest v kybernetickej bezpečnosti a na lepšie maskovanie svojich aktivít. Dokonca AI môže byť zneužitá aj na aizáciu útokov, čo zvyšuje rýchlosť a úspešnosť kybernetických hrozieb. Zneužitie personalizácie - AI môže byť použitá na vytváranie personalizovaného obsahu, vrátane toho, ktorý je zameraný na šírenie dezinformácií a manipuláciu s názormi jednotlivcov. Týmto spôsobom dokáže AI prispieť k polarizácii a konfliktom v spoločnosti. Záver Umelá inteligencia si od svojich skromných začiatkov prešla dlhú cestu. História AI je plná míľnikov a úspechov, ktoré ju posunuli dopredu, no nesie so sebou aj zvýšené riziká a výzvy. Je nevyhnutné venovať pozornosť najmä etickým otázkam a vplyvu AI na pracovný trh. Len tak môžeme naplno využiť jej potenciál a minimalizovať negatívne dôsledky. Sme na začiatku novej etapy vývoja AI. A to, ako budeme tieto výzvy a príležitosti riešiť, ovplyvní budúcnosť tejto technológie a tým aj celú našu spoločnosť. obrázky: freepik.com

Umelá inteligencia

Umelá inteligencia – História a riziká

Všetko, čo by ste mali vedieť o Chat GPT