Austrálsky vedec John O’Sullivan bol inšpirovaný teóriou Stephena Hawkinga o vyparovaní čiernych dier a rádiovými vlnami, ktoré po tomto vyparovaní nasledujú. Vydal sa ich teda hľadať a dokázať, že Hawkingova teória je pravdivá. Popritom zistil, že slabé rádiové vlny sú iba ťažko odlíšiteľné od hlasnejšieho rádiového šumu celého vesmíru.
Signály z hlbokého vesmíru
Tieto vlny precestovali obrovskú vzdialenosť naprieč celým vesmírom, boli veľmi malé a plyny spoločne s vesmírnym prachom, cez ktorý museli na svojej púti prejsť, ich poškodili. To znamenalo, že ich tvar sa zmenil z výraznej a ľahko rozoznateľnej ostrej priamky, na zaoblenú krivku.
Práve toto bol dôvod, kvôli ktorému sa O’Sullivan a jeho spolupracovníci rozhodli vytvoriť nástroj, pomocou ktorého by vedeli identifikovať a vyfiltrovať špecifické rádiové vlny. Po náročnej a dlhej práci sa im podarilo vytvoriť stroj založený na matematických rovniciach, ktorý im mal pomáhať v blokovaní vonkajších rádiových signálov, aby boli schopní nájsť tie užitočné. Avšak aj napriek ich vynálezu sa im nepodarilo nájsť rádiové vlny z čiernej diery.
Chyba hodná miliardy
Keď v roku 1992 John O’Sullivan pracoval pre CSIRO (Commonwealth Scientific and Industrial Research), dostal za úlohu nájsť spôsob pre komunikáciu medzi počítačmi bez akýchkoľvek káblov. Vtedy si spomenul na svoj predchádzajúci výskum a prístroj na bezdrôtové identifikovanie rádiových vĺn pochádzajúcich z čiernych dier, ktorý predtým vynašiel.
S použitím tých istých matematických vzorcov sa mu podarilo stroj upraviť a doladiť ho, aby bol schopný nájsť slabé a nejasné rádiové vlny v prostrediach najviac zamorených rádiovým signálom, čím položil základy pre dnešnú Wi-Fi. Tento pôvodne neúmyselný vynález priniesol CISRO približne jednu miliardu dolárov na licenčných poplatkoch. O’Sullivan si najprv patentoval svoj vynález v jeho rodnej krajine a neskôr v roku 1996 aj v Spojených štátoch.
zdroj: thefactsite.com
obrázky: freepik